Osudy Prešova v 17. – 18. storočí boli viac ako v ktoromkoľvek inom východoslovenskom meste späté s mocnou rodinou Rákociovcov a s jej významnými osobnosťami. Palác vznikol prebudovaním dvoch meštianskych domov, pričom jeden z nich patril kníhkupcovi Gašparovi Güttlerovi. Kúpiť a prebudovať ich na reprezentatívny palác sa rozhodol Žigmund Rákoci koncom 16. storočia. Prebudovanie prebehlo začiatkom 17. storočia. Došlo pri ňom k dotvoreniu charakteristickej fasády s oknami v arkieroch. Fasáda bola zakončená atikou, ktorá bola zložená z kombinácií štítkov, oblúčikov a slepých arkád. Najkrajší mestský palác Horného Uhorska – takýto titul mala renesančná stavba v tej najlukratívnejšej polohe Prešova v čase svojho vzniku. Jej elegantná architektúra a bohatá, no decentná sgrafitová výzdoba je aj dnes pýchou Hlavnej ulice a patrí k tomu najkrajšiemu na Slovensku, čo sa z renesančného staviteľstva miest dochovalo. Rákociovcom sa tak podarilo vytvoriť skutočný skvost mestskej renesančnej architektúry.
K histórii paláca neodmysliteľne patrí podpísanie prešovského mieru v roku 1633 medzi sedmohradským kniežaťom Jurajom I. Rákocim a cisárom Ferdinandom II. a protihabsburské povstania, kedy sa po roku 1701 stal väzením a neskôr rezidenciou vodcu povstania Františka II. Rákociho. Po roku 1711 bol skonfiškovaný a vystriedal viacerých majiteľov. V priebehu 18. storočí došlo k prestavbe dvorového krídla v barokovom slohu. V 19. storočí mala budova viacero vlastníkov, či nájomcov, ktorí si ju adaptovali na obchodné a dielenské priestory.
Dôkladná rekonštrukcia paláca do pôvodnej renesančnej podoby, ukončená obnovou grafitovej výzdoby v priečelí, sa uskutočnila v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V súčasnosti tu sídli Krajské múzeum v Prešove.
Zdroj/Foto : OOCR Región Šariš, Krajské múzeum Prešov
