Sídlom drienovskej vetvy Abovcov sa stal Drienov a priamo v obci mali páni aj kúriu, či prízemný hrad, zrejme na návrší uprostred dediny. Možno to bola stavba drevená, možno hlineno-drevená. Isté však je, že nemohla poskytnúť žiadané bezpečie. Najmä nie v čase dvoch tatárskych nájazdov. Prvý z nich sa odohral v roku 1241 a druhý v roku 1285, v ktorom zahynul aj Ivanka – syn drienovského pána Juraja. Zrejme už prvý tatársky vpád prinútil rod vybudovať si bezpečnejšie sídlo, ktoré by ich bolo schopné uchrániť pred nepriateľom. Vybrali si lesný kopcovitý masív nad údolím riečky Svinka. Nenápadný vršok, dnes nazývaný Zámčisko (360 m n. m.) má prudko klesajúce svahy a je prístupný len z východnej strany.
Hrádku chýbalo predhradie, takže nedisponoval žiadnou hospodárskou základňou. Zrejme aj to svedči o jeho prechodnej obývateľnosti. Jednoduchá dispozícia nádvoria nepresahuje rozmer 25 x 30 m. Je to typický príklad útočiskového hrádku, skrytého hlboko v doline. Síce s dobrým výhľadom na časť Obišoviec a údolie rieky Svinky, ale bez výhľadu na Hornádsku kotlinu a s obmedzenou možnosťou kontrolovať povodie Torysy. Z hradného nádvoria vidieť Kapušiansky hrad. V delených majetkoch Abovcov z roku 1300 sa spomínajú náklady na stavbu istého hradu Sumus (Drienov), ktoré predstavovali 70 mariek (hrivien) striebra. Či išlo o hrádok na Zámčisku, alebo skôr o hrad nad Kysakom ostáva v rovine otázok, avšak historici sa prikláňajú skôr k názoru, že táto listina sa vzťahuje už k samotnému hradu Kysak.
Obišovský hrádok zanikol skoro. Svedčí o tom aj archeologický materiál, ktorý nepresahuje polovicu 15. storočia. V tej dobe už stál stredoveky pohodlnejší a väčší hrad aj s predhradím nad Kysakom. Jeho poloha bola na rozdiel od Obišovského hrádku strategická. Umožňovala kontrolovať údolie Hornádu, časť Toryskej doliny a sútok Svinky s Hornádom, rovnako prechod od Torysy k Hornádu. Túto úlohu hrádok za Obišovcami nemohol spĺňať za žiadnych okolnosti a preto už po zániku nebol nikdy obnovený.
Ubytovanie pre pánov poskytoval jednoposchodový trojpriestorový palác, ktorý sa pripájal na hradbové obvodové murivo. Palác bol nepravidelný, prispôsobený okolnostiam, vystavaný možno rýchlo ako stavba hrádku. Rozsah hradu bol predurčenou konfiguráciou terénu kopca, ktorý obliehal vykopaný obranný val s 2.5 on hlbokou priekopou. Úbočím stúpajúca cesta ústila na rozšírenú časť valu, kde prekonala priekopu jednoduchý dreveným padacím mostom. Ten umožňoval prechod bránou do nádvoria hrádku.
Hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, hradného múru so vstupnou bránou, vonkajšieho valu s vnútornou priekopou, strážnej miestnosti, veže paláca a nádvoria s cisternou. Na hrade je vybudované ohnisko s lavičkami a dreveným prístreškom vytvára príjemné miesto na oddych pre celú rodinu. Neďaleká vyhliadka na skalách, ktoré sa týčia nad vinúcou sa riečkou Svinka potešia krásnymi výhľadmi. Hrad sa tiež teší prvenstvu, ide o prvý kompletne archeologicky preskúmaný hrad. Bolo to v šesťdesiatych rokoch, kedy ho historik a archeológ Belo Polla preskúmal, zdokumentoval.
