V obci Ruské Pekľany sa nachádza kaštieľ, ktorý od druhej polovice 18. storočia bol vo vlastníctve šľachtického rodu Piller. Pillerovci, pôvodom z Rakúska, patria k novovekým šľachtickým rodom. V polovici 18. storočia kúpili pozemky okolo Mirkoviec a usadili sa v Šariši. Za verné služby v armáde darovala panovníčka Mária Terézia v roku 1757 Jozefovi Pillerovi šľachtický titul a erb. Jeho synovi Martinovi-Jozefovi, riaditeľovi solivarského komorského úradu, udelila panovníčka v roku 1764 predikát „de Mérk“ a darovala mu majetky v Mirkovciach, Ruských Pekľanoch, Žehni a Dúbrave. Majetky neskôr rozšírili kúpou i výhodnou sobášnou politikou a zaradili sa k bohatým veľkostatkárom v Šariši. Členovia rodiny zastávali tiež významné funkcie v župnej samospráve a v súdnictve.
Rodinným sídlom bol kaštieľ v Ruských Pekľanoch, kde boli sústredené všetky rodinné písomnosti. Vznik kaštieľa sa datuje do roku 1799 alebo roku 1800, ale presný dátum výstavby kaštieľa sa nezachoval v žiadnych dokumentoch. Pôvodne rokokový kaštieľ z polovice 18. storočia bol v polovici 19. storočia čiastočne prestavaný a v rizalite prefasádovaný v duchu neskoroklasicistických stavieb. Dvojpodlažná stavba má v obdĺžnikový pôdoris. Fasáda je členená kanelovanými pilastrami s nárožnou rustikou. V miestnostiach sú valené klenby alebo rovné stropy. Niektoré stropy sú vyzdobené ornamentmi.
Pillerovci vytvorili v Ruských Pekľanoch veľké hospodárstvo, ktoré prosperovalo najmä v druhej polovici 19. storočia, kedy obec spravoval Gedeon Piller a jeho syn Koloman. Vybudovali tu mlyn, pílu, rybník. Rodina obhospodarovala aj rozsiahle lesy. Ich hospodárstvo poskytovalo prácu nielen obyvateľom Ruských Pekľan, ale aj ľuďom z okolitých obcí – Radatíc, Janova a Ľubovca.
V roku 1924 bola veľká časť Pillerovských majetkov skonfiškovaná a rozparcelovaná, takže zostali len strednými statkármi. Po roku 1945 im majetok skonfiškovali úplne. Pillerovci museli kaštieľ opustiť a ostal bez dozoru a ochrany. Poškodené, znečistené, vlhké a plesnivé zlomky zozbieral Gejza Piller a neskôr ich odovzdal ako depozit do archívu. K prevzatému archívnemu materiálu patrila i časť z rozsiahlej rodinnej knižnice, ostatné knihy z rodinných sídel pravdepodobne prevzali inštitúcie, ktoré po vojne konfiškovali zariadenie kaštieľov. V nasledujúcich rokoch v ňom sídlili štátne výskumné ústavy pre lesnú výrobu polesie Krajskej správy lesov v Prešove. Kaštieľ bol postupom času a najmä po vojne v horšom stave, aj keď snaha o rekonštrukciu zo strany Prešovských úradov bola, nikdy však už k nej nedošlo. Časť z majetku, hlavne lesy, bola potomkom vrátená v reštitúciách.
Dnes je kaštieľ opäť vo vlastníctve Andreja Bána, potomka rodiny Pillerovcov. Vďaka zachovaným denníkovým zápiskom rodiny Pillerovcov sa vie o architektonickom vývoji.
Pred záhradným priečelím kaštieľa sa nachádza torzo neobarokovej fontány z roku 1880-90, ktorá mala alegorické postavy dvoch putni s hroznami. V parku pri kaštieli dodnes rastú vzácne stromy, napríklad kanadský alebo čierny orech, ktorý je už na mapách z roku 1869 uvádzaný ako významný orientačný bod. Neďaleko kaštieľa sa nachádza rodinný cintorín, kde pod mohutnými dubmi našli miesto posledného odpočinku členovia Pillerovského rodu.
Zdroj/foto: www.mikroregiony.sk
