Obec Hermanovce leží v úzkej doline Hermanovského potoka, 20 km od mesta Prešov.
„Villa Hermani Superior et Inferior – Osada Hermanovce Horná i Dolná“ – tak znie prvá písomná zmienka o Hermanovciach, kedy sa v historických prameňoch objavila nformácia 21. februára roku 1320 v súvislosti s rozdelením dedičných majetkov Mikuláša Meršeho zo Svinej.
Po tatarských vpádoch, okolo roku 1242 sa opustené panstvá obsadil novými šľachticmi a vernými vojakmi. Pravdepodobne v tom čase zrejme prišiel na územie horného Uhorska aj Nemec Hermann, ktorý sa stal šoltýsom na území dnešných Hermanoviec. Zaujímavosťou Hermanoviec je, že dlhé stáročia to boli vlastne dve obce Horné aj Dolné Hermanovce – neskôr označované ako Šemšey Hermanovce a Stankay Hermanovce. Jedna časť patrila zemanom zo Šebeša (od roku 1372) druhá zo Šemše (od roku 1426). Obe dediny oddeľoval potok Hermanka. Obec mala údajne aj dvoch richtárov a dva cintoríny. Kostol však bol spoločný. Z historických prameňov sa možno dozvedieť, že Hermanovce viackrát menili majiteľov – striedali sa tu rody Chirke, Synka či Sinka, Sebessy, Šemšey, Bertoty, Forgach, Usz, Sztankay, Révesz. Obe obce sa spojili až v 18. storočí, keď patrili Pechyovcom.
Rodina Péchy sa do východného Uhorska dnešného východného Slovenska presťahovala po tureckých vpádoch. K ich hlavným majetkom patrila Pečovská Nová Ves a okolie.
Príbeh Kaštieľa Péchy sa začal písať niekedy okolo roku 1772, kedy zemanmi a patrónmi boli Ladislaus Péchy, kráľovský tajný radca za panovania cisárky Márie Terézie a jeho pani manželka Žofia Úsz. Ako príbeh veľkej lásky sa zaznamenáva história Franciscusa Péchyho, ktorý bol cisárskym komisárom a vládol nad okolitými obcami. Keď Franciscus poprosil o ruku dcéru bardejovského zemana, Barboru Bereczkú, dostala sa mu odpoveď, že príde rada, ale nech jej postaví nový kaštieľ na kopci. Túžba bola pre milovanú Barboru splnená a ona sa odvďačila manželovi a obci tým, že nechala oproti kaštieľu postaviť krásny kostol s hlavným oltárom zo školy Majstra Pavla. V roku 1818 dala postaviť aj mauzóleum na šiestich kamenných stĺpoch s kamennou kupolou pred hlavný vchod do kostola. Pod mauzóleom sa dodnes nachádzajú obidve truhly Franciscusa Péchyho a jeho manželky Barbory. Ku kaštieľu niekedy patril aj trojhektárový anglický park, pánsky dvor, liehovar, rozľahlé lesy a orné pôdy. Majiteľ pre rodinných blízkych nechal v areáli postaviť Lovecký Dom, tenisové ihrisko a pri potoku veľkorysý prírodný bazén. Do roku 1948 ešte žila v časti kaštieľa jeho manželka Klára, rod. Bánó de Tapolylucska et Kükemezö s dcérou Klárou. Ich domy slúžili ako škola, postupom rokov sa z nich stali ruiny.
V 90-tych rokoch získali potomkovia časť pôvodného vlastníctva späť a určili si ako životnú úlohu zachrániť a zachovať rodinné dedičstvo – park, domy a lesy. Dnes je kaštieľ v rukách pokračovateľov rodu Péchy Kláry Szakall von Losoncz, ktorá je vnučka posledných majiteľov a ktorá sa zaslúžila o dnešný stav kaštieľa. Kaštieľ v súčastnosti je aj hotelom a je jediný kaštieľ na Slovensku ocenený ako jeden zo siedmich najromantickejších hotelov v Európe.
Zdroj /foto: Kaštieľ Pechy Hermanovce
