V obci Dubovica sídlila bočná vetva Tekulovcov, z ktorej sa vyvinul rod Dobay, nazvaný podľa obce. Dobayovci v sídelnej dedine počas svojho dlhého pôsobenia – až do zrušenia poddanstva, vybudovali viacero šľachtických rezidencií. Dnes ostala už iba jediná, barokový kaštieľ, v ktorom sa však zachovali unikátne maľby.
Kaštieľ bol vybudovaný na ľavobrežnej terase Dubovického potoka, v severnej časti obce. Vznikol ako rozmerná päťtraktová pozdĺžna stavba s centrálne umiestneným rizalitom. Prevládajúcim slohom bol barok (neskorý). Objekt si dali Dobayovci postaviť do 70. rokov 18. stor., lebo už roku 1782 boli dokončené maľby v interiéri. Pôvodný kaštieľ pozostával z piatich traktov budovy s obdĺžnikovým pôdorysom s celkovou dĺžkou 35 m a šírkou 10 m. Stredný trakt s rizalitom mal po stranách dvojtraktové krídla ukončené štítmi. Hlavná, východná fasáda mala taktiež štít, no jej dôležitosť znásobovala výzdoba pilastrami s hlavicami a frontóny nad oknami. Interiér bol krytý korytkovými alebo pruskými klenbami. Plocha štítu rizalitu a vstupná sieň boli vyzdobené figurálnymi nástennými maľbami. Ornamentálnymi maľbami boli pokryté aj ďalšie klenby. Stavbu ukončovala vysoká šidľová manzardová strecha so sedlovými strechami na krídlach. Objekt bol potom len opravovaný a najväčším stavebným zásahom bolo zbúranie celého krídla po 2. svetovej vojne. Koncom 70. rokov bola k rizalitu pribudovaná nevhodná prístavba predsiene. Dodnes sa zachovali 2/3 hmoty primárnej stavby, teda bez severného krídla s dvoma priečnymi traktami.
Najväčšie pamiatkové a umelecké hodnoty majú maľby pôvodnej vstupnej haly v rizalite. Neskorším znížením stropu sa maľby dostali do povalového priestoru, čím zostali nedotknuté. Ostatná maľba stien bola odstránená. Spomínané maľby pokrývajú celú plochu korytkovej klenby a časti stien nad sekundárnym rovným stropom.
Autorom je spišskosobotský rodák a levočský meštan Jozef Lerch (1751-1828). Plocha malieb má dve hlavné časti: iluzívna architektúra v luiséznom slohu, ohraničujúca ústredný výjav na vrchole klenby s antickým mytologickým námetom. Ústredným motívom maľby je Faetonov pád, kde Faeton je obkolesený postavami z rímskej mytológie s atribútmi (z ľava do prava: Diana, Mars, Pluto, Juno, Zeus, Herkules, Apolón, Faeton, Iris, Merkúr, Chronos, Minerva, Venuša, Vulkán, Amor). V ľavom hornom rohu maľby na nábehu klenby je signovanie maľby: Joseph. Lerch. pinx: Ao 1782. Celý výjav je vsadený do plochy neba so svetlou kopovitou oblačnosťou, dymom, modrou oblohou a slnkom v strede, tvoriace pozadie Faetona s dvojzáprahom. Maľby predstavujú hodnotné umelecké dielo veľkého regionálneho významu, dosahujúce úroveň aj niektorých neskorobarokových malieb celoštátneho významu.
Zdroj: korzar.sme.sk, foto: pamiatkynaslovensku.sk
