Pôvodný križovnícky hrádok bol postavený križovníkmi Božieho hrobu, ktorí sa na území Chmeľova usídlili koncom 12. storočia. V polovici štyridsiatych rokov 15. storočia sa Chmeľova zmocnili bratríci, hnutie zložené z bývalých husitských bojovníkov. Ich skupina spomínaný hrádok prevzala, avšak svoju lepšiu ochranu pred nájazdmi nepriateľov si chcela poistiť výstavbou ďalšej pevnôstky. Zhruba 180 metrov nad Bobovárom, na kopci Zadňa hura, teda vznikol ďalší hrádok postavený z kameňozemného materiálu.
Na čele bratrítskej samosprávy boli rada starších, notári, z ktorých najvýznamnejším bol Peter Lowczowski a kapitáni Jakub z Pozowa a Huncwald. V areáli pevnôstky stáli tri zrubové stavby a dôležitý archeologický výskum z roku 1961 potvrdil i prítomnosť rôznych konkrétnych pamiatok ako mincí či keramiky.
Bratríci po vzniku vojenskej pevnosti ovládli okolie Chmeľova, avšak v roku 1460 boli nútení ustupovať pred Matejom Korvínom. Ich „expanzia“ sa končí po dohode s kráľom o opustení hrádku a jeho zničení. Avšak, historické pramene sa nezhodujú v tom, za akú čiastku. Jedni historici tvrdia, že kráľ zaplatil hnutiu 4 250 zlatých, iní uvádzajú odstupné 5 250 zlatých. Nech to bolo akokoľvek, po tom, čo zinkasovali dohodnutú odmenu, bratríci pevnôstku zbúrali a Chmeľov opustili.
Dejiny Chmeľovského hrádku sa však jeho zánikom ani zďaleka nekončia. Prebudovaný bol na kaštieľ a do 19. storočia ho obývalo hneď niekoľko významných rodín. Posledná prestavba bola prestavaná zemepánskym rodom Fehérváryovcov. Po druhej svetovej vojne slúži ako škola a je charakteristický záhradou s historickou zeleňou.
Od roku 1994 je tento krásny kaštieľ národnou kultúrnou pamiatkou, nepatrí však obci, ale súkromníkovi, vlastní ho firma Panra-Karpatia.
Zdroj: hrady-zamky.sk, Tomáš Čorej, foto: Jozef Kotulič
