Prvá zmienka o obci Pečovská Nová Ves je z roku 1319 (Wyfalu). Táto historicky významná obec bola už v stredoveku sídlom šľachticov, no až začiatkom novoveku sa stala strediskom panstva, čo spôsobilo potrebu výstavby zemepanského sídla. Do roku 1322 bola kráľovským majetkom, potom ju aj s okolím vlastnil šľachtic Mičko, ktorý svoje sídlo vybudoval vysoko v pohorí Čergov. Sobášmi sa do Pečovskej Novej Vsi dostali ďalšie rody, ktoré obývali kaštiele a kúrie v obci, či už je to rod Péchy, Mariássy, alebo Bornemisza. A vďaka ním je Pečovská Nová Ves nesmierne bohatá na pamiatky a historické objekty. Okrem barokového kostola, klasicistickej synagógy či kaplnky sa tu zachovalo vyše 10 kaštieľov a kúrií, čomu môžu na Slovensku konkurovať len obce Liptovský Ján alebo Brezovica. Taká koncentrácia pamiatok je na vidiecke pomery unikátna.
Kaštieľ „Bornemisza“ reprezentuje modernejšie podanú kúriu vo forme vily, ktorá vznikla prestavbou staršieho šľachtického sídla. Zachovala sa aj konkrétna informácia, že tento starší objekt rodu Péchy (rámcovo podľa detailov prízemia datovaný do 18. storočia) dal na konci 19. storočia nadstavať o poschodie a celkovo upraviť Žigmund Peči. Bol vybudovaný na staršom základe s kooptovanim zaklenutých časti prízemia, pre pohodlie, ktoré dal vyzdobiť pomerne bohatým štukovým dekórom na fasádach. Vzniklo tak 14 izieb, rozmerne schodisko a terasa. Objekt obklopoval rozmerný park. „Kaštieľ “dostal názov po neskoršom vlastníkovi Bornemiszovi, keďže sa z majetkov rodu Peči dostal (cez Máriu Pečiovu a manžela Istvana Bornemiszu) do tohto rodu. Avšak len nakrátko, lebo po druhej svetovej vojne bol objekt skonfiškovaný a využívaný na rôzne skladové a obytné účely. Vďaka minimu ďalších stavebných zásahov sa zachoval dodnes v podobe, do akej bol prestavaný na konci 19. storočia. Objekt s pôdorysom v tvare obdĺžnika ma miestnosti prízemia zaklenuté pruskými klenbami na pasoch, vo vrchole so štukovou výzdobou. Priestor je presvetlený oknami so segmentovými zaklenkami a šikmými osteniami. Klenby a ich výzdoba, ako aj riešenie tvarov otvorov je typické pre obdobie baroka (18. storočie). Objekt teda vznikol zhruba ako neďaleký Mariašiovsky kaštieľ. Na poschodie vedie široké schodisko v strede objektu, ktoré bolo vybudované po nadstavbe kurie. Nadstavba bola realizovaná z plnej pálenej tehly, miestnosti sa zakryli už rovnými drevenými, ale omietanými stropmi a novou valovou strechou. Vyraz exteriéru sa zjednotil – staršie prízemie dostalo (ako poschodie) výzdobu formou lizén, ríms, šambran a frontonov okolo okien a vstupov. Bol vybudovaný severný rizalit so štítom, kde sa osadil štukový rodový erb. Na južnej strane vznikla murovaná terasa. Do súčasnosti sa dochovalo aj množstvo remeselných detailov (okna, dvere, dlažba, zábradlie). Areál kaštieľa tvoril udržiavaný park s krásnymi drevinami.
Posledným vlastníkom kaštieľa bol Štefan Bornemisz – Istvan Bornemisza, syn Marii Péchy, dcéry hlavného župana Abovsko turnianskeho Zsigmonda Péchyho. Narodil sa 24.11.1917 v Budapešti, zomrel 15.11. 2006 v Pečovskej Novej Vsi a bol synom kráľovského komorníka Istvana Bornemiszu. Po rozpade monarchie jeho rodina žila v Pečovskej Novej Vsi, kde vlastnila tri kaštiele a hospodárila na svojom rozsiahlom panstve. Otec Štefana bol odvlečený do ZSSR do gulagu, odkiaľ sa už nevrátil. Štefan vyštudoval právo a miloval jazdectvo. V roku 1955 založil v Poprade jazdecký oddiel, s ktorým participovali na viacerých filmoch slovenskej ako aj zahraničnej provincie ako Jánošík, Vivat Beňovský. Po roku 1989 sa venoval charite a za svoje služby bol dňa 20.januára 1995 vysvätený za rytiera Maltészkeho radu, ako prvý občan Slovenska. Štefan Bornemisza bol človek majúci v sebe umelecké sklony, či už to boli literárne, sochárske, maliarske, ale aj rezbárske.
Zdroj/ foto obec Pečovská Nová Ves – potulky dejinami
