Hradová hora sa často uvádza v spojitosti s obcou Šarišské Sokolovce, ktorá do roku 1948 bola známa pod názvom Tolčemeš, na ktorej sa v 9. a 10. storočí nachádzalo mohutné slovanské hradisko, na úpätí Čergovského pohoria, na kóte s nadmorskou výškou 871 metrov.
Hradisko neďaleko Šarišských Sokoloviec bolo objavené J. Macákom. Zbudované bolo na najvyššom bode strmého hornatého hrebeňa Lazíky, ťahajúceho sa medzi Bernátskym a Bodovským údolím v severo – južnom smere, na kužeľovitej hradovej hure. Hradisko vzniklo v 9. storočí a je zachované, väčšinou chránené hustým lesným porastom. Postupne sa jeho portifikačná podoba upravovala, až nadobudla opevnenie, pozostávajúce zo štyroch obrovských valov, ktoré obklopujú celú Hradovú horu. Valy na nej boli budované postupne. Najskôr sa sformoval prvý – opevňovací val predhoria už v 9. storočí. Ďalšie valy sa budovali neskoršie v 10. storočí a vtedy sa vybudoval aj val, ktorý celé predhorie rozdeľoval na dve časti. Hradisko dostalo podobu menšej akropoly s výraznejším zavŕšením. Na Hradovej hore bolo s najväčšou pravdepodobnosťou umiestnené centrum, určené pre správu určitej územnej oblasti. Malo ochraňovať tamojšie spoločenstvo pred prenikaním výbojných maďarských – aprádovských družín na toto územie v Karpatskej kotline. za viac ako tisíc rokov sa okolie zmenilo na nepoznanie.
Svojou polohou a opevneniami patrí ku klasickým ukážkam slovanského hradiska na východnom Slovensku. Najväčšia dĺžka hradiska je 253 m, najväčšia šírka 125 m. K severovýchodnému ohybu valu hradiska prilieha lúčka, ktorá sa mierne zvažuje na západ. Približne v jej strede sa na povrchu pri pokusnom výskume zistila tmavá kultúrna vrstva. Rez valom ukázal, že bol navŕšený z hliny a kameňa. Kameň bol využitý najmä na jeho spevnenie proti zosuvu zeminy do priekopy. Nóvum v konštrukčnom systéme jeho navŕšenia bolo zistenie stôp po zuhoľnatenom dreve, spolu s malým pásom do červena prepálenej hliny. Systém navŕšenia valu a získaný črepový materiál, železná strelka so spätnými krídlami a torzo ďalšej strelky dokazali, že bol vybudovaný Slovanmi zrejme v mladšom období. Zachovalé zvyšky zuhoľnateného dreva z konštrukcie valu, črepy z mladšej doby bronzovej, ojedinelý slovanský črep i železná listovitá kopija dovoľujú vysloviť názor, že ho vybudovalo obyvateľstvo sídliace na akropole ešte pred 10. storočím, pre zamedzenie ľahkého prístupu na akropolu zo severozápadnej strany.
Na Hradisku sa našiel keramický materiál. Najstarším materiálom, ktorý sa našiel na hradisku pri doterajších výskumoch vôbec, je materiál zo staršieho úseku mladšej doby bronzovej (BD – HA – HB), patriaci nateraz na východnom Slovensku ku gávskej kultúre, ktorá sem expandovala z juhu. Nádoby sa zhotovovali pravdepodobne už na rýchlejšie otáčanom kruhu, o čom svedčia hlavne jemné vodorovné ťahy alebo ryhy v povlaku črepov.
Medzi nájdenými železnými predmetmi je nepochybne najpozoruhodnejšie a najdôležitejšie torzo ocieľky zložitého tvaru s trojnásobne zahnutými ramienkami; je 8,6 cm dlhé a 3,6 cm široké. Ocieľka je celkom iného typu ako doterajšie hrobové nálezy železných kresadiel zo slovansko – avarského a staromaďarského obdobia na východnom Slovensku.
Nájdene vzorky uhlíkov z kultúrnej vrstvy, odkrytej na plošine mimo valu hradiska, určil E. Krippel z Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave v dvoch prípadoch ako pochádzajúce z bresta (Ulmus) a v jednom prípade ako pochádzajúce z buka (Fagus). Toto zistenie je pozoruhodné najmä preto, že na hradisku a v jeho okolí čo do lesného porastu prevláda dnes hrab.
Hradisko to jediné hradisko starých Slovanov s mohutnými rozmermi na východnom Slovensku. Pre východne Slovensko by to malo byť aj posvätné miesto, ako je pre Slovensko hradisko Devín alebo Zobor pri Nitre.
