Šarišský hradný vrch vznikol ako sopka, výbuchmi burácajúcej žeravej lávy v geologickej dobe treťohôr na morskom dne a pod hladinou mora. Celková rozloha hradu je viac ako 4 hektáre, z toho rozloha hradného nádvoria, ktorá je zároveň aj sopečným kráterom dosahuje 2,7 ha. Hradný vrch bol od nepamäti kultovou a posvätnou horou, kde sa konali najstaršie náboženské obrady a slávnosti vo voľnej prírode. Hrad Šariš patril k našim najstarším komitátnym hradom.
Hrad bol vybudovaný z iniciatívy uhorského kráľa na strategicky významnej polohe dominujúcej nad rozsiahlym územím Šariša. Jeho situovanie znamenalo nielen vojenské ovládnutie okolia, ale predovšetkým kontrolu nad dôležitý krajinskými a obchodnými komunikáciami na Spiš a do Poľska. O dôležitosti polohy v dobe bronzovej svedčí aj vybudovanie mohutného valového opevnenia kamennozemnej konštrukcie, situovaného pozdĺž celého obvodu vrcholovej plošiny, ktoré bolo sekundárne využívané do vybudovania okružnej murovanej hradby, podľa najnovších výskumov, v 14. storočí. Územie Šariša bolo v 11. – 12. storočí súčasťou kráľovského komitátu Novum Castrum so sídlom v Abaújvári, z ktorého sa začiatkom 13. storočia vyčleňuje nový politicko-administratívny celok komitát Šariš, so správnym sídlom na rovnomennom hrade.
Do obdobia pred vznikom Šarišskej stolice (komitát, župa) spravovali územie a hrad zástupcovia komitátu Novum Castrum – dvorskí špáni (comes curialis). Prvý z nich sa v roku 1217 spomína Petur – curialis comes Dionýsii – dvorský špán župana Novum castrum Dionýza – Peter. Na základe archívnych prameňov i z historického hľadiska môžeme však začiatky jeho výstavby predpokladať už pred rokom 1217. Hrad vznikol ako kráľovský, komitátny a takým ostal po celé 13. storočie. Bol sídlom správy kráľovských majetkov a dôležitým vojensko-strategickým bodom obrany krajiny. Príležitostne sa tu zdržiaval uhorský kráľ Belo IV., Štefan V., Ladislav IV. Postupnou feudalizáciou krajiny prechádzal hrad striedavo z majetku kráľa do vlastníctva šľachtických rodín. Známi sú Omodejovci, ktorí po porážke v roku 1312 v bitke pri Rozhanovciach o hrad prišli. Prázdna kráľovská pokladnica prinútila kráľa Žigmunda Luxemburského dať v roku 1393 hrad do zálohy šľachticom zo Štítnika, neskôr Petrovi z Perína, šarišskému županovi. Neskôr patril do majetku solivarským Šášovcom. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského a následne jeho nástupcu Albrechta Habsburského zverbovala kráľova vdova Alžbeta žoldnierskeho kapitána Jána Jiskru z Brandýsa, aby zabezpečil nielen udržanie majetkov ležiacich na území Slovenska, ale predovšetkým zaistil ochranu nástupníckych práv jej neplnoletého syna Ladislava V. Pohrobka. V marci 1441 dobylo Jiskrovo vojsko hrad Šariš a nasledujúcich takmer 20 rokov ho ovládol ako šarišský gróf a župan. V zložitom období protitureckých bojov komplikovalo situáciu v krajine silnejúce bratrícke hnutie, ktorého baštou sa stáva na istý čas aj samotný Šariš. Nadvláda Jiskrovcov bola ukončená v roku 1461, kedy vojsko Mateja Korvína hrad dobylo. Kráľ akceptoval vlastníctvo hradu Jánom z Perína, ktorý ho spravoval až do polovice 16. storočia. V zložitom vnútropolitickom boji o trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským sa však postavili Peréniovci na zlú stranu a o niekoľko rokov po bitke pri Moháči, ho v roku 1537 cisárske vojsko dobylo. Za kapitána bol ustanovený humanistický vzdelanec Juraj Werner, ktorého správcovstvo znamenalo značný úpadok. Od roku 1645, prešiel do majetku rodiny Rákocziovcov, ktorí si však ako svoje sídlo zvolili kaštieľ situovaný pod hradom. Samotný hrad sa stal skôr vojenským objektom, s kasárenským revírom a postupne strácal svoje niekdajšie výsadné postavenie. Začiatkom konca hradu bol výbuch pušného prachu. Hrad pustne a už iba symbolický prechádzal do vlastníctva rodín Aspremonlorcom, Szirtnarovcov a Puilských. V 19. storočí priťahovali hradné ruiny romanticky zmýšľajúcich študentov Evanjelického kolégia v Prešove, ktorí trávili svoj voľný čas práve výletmi na hrad. Medzi stálych obdivovateľov hradu patril P. O. Hviezdoslav, S. Petofi, či F. Kerényi.
V súčasnej dobe, sa hrad pomaly obnovuje a ponúka úžasné výhľady nielen na okolité kopce, ale aj na okolité hrady a zrúcaniny, ktoré je dobré vidieť voľným okom, alebo za pomoci ďalekohľadu, ktorý bol inštalovaný OOCR Región Šariš v roku 2019 na veži Donjon. Hrad má počas celého roka veľa podujatí. K obľúbeným letným podujatiam patrí júlová Filmová noc na hrade a Šarišské hradné dni, ktoré sa konajú začiatkom septembra.
