Doba vzniku hradu je nejasná. Prispeli k tomu aj falzifikáty stredovekých falšovateľov listín, ktorí počiatky hanigovského „Nového hradu“ posunuli už do roku 1209. Názov hradu sa uvádza v roku 1411 ako castrum Wywar (Nový hrad), čo svedčí o skutočnosti, že pred týmto hradom tu musel stáť starší hrad. Ten bol pôvodne postavený z dreva a dal ho vystavať šľachtic Mikčo. V roku 1342 požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie prestavať hrad na kamenný. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že Nový hrad sa nachádza v Uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom. Prestavbou by sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva. Kráľ žiadosť rešpektoval a hrad bol prestavaný. Pravdepodobne týmto činom hrad nadobudol meno „Nový“. Iné pramene však uvádzajú, že meno „Nový hrad“ vzniklo v porovnaní so starším hradom Šariš, ako stoličným župným hradom. Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20 metrov. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6 metre a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria bolo prispôsobené k prístupovej komunikácií, ktorá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5 metra širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou. V opevnení boli vytesané lôžka pre delá, hrad chránili aj strieľne od jeho prístupnejšej strany. Hradný komplex chránilo predbránie so vstupnou bránou. Na nádvorí boli hospodárske budovy a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy.
Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá. Hrad je v literatúre uvádzaný ako zaniknutý, no zachoval sa vo svojej stredovekej podobe.
Zdroj a foto: OOCR Región Šariš
