Názov obce Lemešany korení v slove „lemeš“, teda v starobylom slove označujúcom jazyk. Slovo lemeš bolo pôvodným názvom dediny, používaným už v 11. storočí. Tento názov bez zmeny prešiel do maďarčiny. V slovenskom prostredí sa vyvinul názov Lemešany. K obci Lemešany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany. Dedina Chabžany patrila k starobylým slovenským dedinám. Jestvovala pravdepodobne už pred 11. storočím. Chabžany sú dnes miestnou časťou obce Lemešany.
Kaštieľ bol vybudovaný v 17. storočí, fasády a poschodie boli upravené v druhej polovici 19. storočia. Počas 20. storočia bol upravený len minimálne. Jediným zásahom bola realizácia dvoch nových priečok v interiéri, keď bol kaštieľ rozdelený na dve polovice. Rod Galambócza, resp. Berthóty si vybudoval kaštieľ ako svoje sídlo alebo jednu z rezidencií, ktoré vlastnili obec v priebehu 17. storočia. Prečelie bolo potom upravené v 19. storočí, kedy boli vlastníkmi kaštieľa Ujházyovci (do roku 1863), ktorých erb je vyobrazený na antikovom štíte. Okrem antiky bol pristavaný balkón a na prízemí vznikli ozdobné niky so sochami. Fasády boli obohatené o rímsy, bosáž a vymenené boli okná s drevenými okenicami. Koncom 19. storočia bola vyhotovená nová strecha, krov, komíny a ozdobné prvky, napríklad hrotice.
Pôvodné sú predovšetkým zaklenuté pivnice v severnej polovici. Najhodnotnejšie je prízemie kaštieľa, kde je zachovaná primárna dispozícia z čias výstavby. Jednotlivé miestnosti, hala a chodby, celkovo vyše dvadsať priestorov, je zaklenutých renesančnými valenými klenbami s výsečami s jednoduchou výzdobou – štukovými hrebienkami a v niektorých prípadoch aj s porfiláciou na spôsob rebrovanej klenby. Miestnosti poschodia majú mladšie rovné stropy. Exteriér si dochoval výraz z 19. storočia, kde je raritou najmä veľký štukový erb na tehlovej atike.
V regióne Šariša zostalo na šľachtických sídlách len minimum erbov, ktoré niekedy zdobili väčšinu kaštieľov, no v priebehu 20. storočia boli rôznych okolností odstránené. K autenticite pamiatky výrazne napomáhajú aj viaceré duchovné remeselné detaily, napríklad historické dvere, okná aj s okenicami, kamenná a tehlová dlážka na prízemí, historický krov či historické kovové prvky, ako sú zábradlia, hrotice na streche a podobne.
Pamiatka však nie je pamiatkou v právom slova zmysle, keďže nebola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek všetkým spracovaným podkladom na jej vyhlásenie nebolo možné tento proces ukončiť z dôvodu majetkovo-právnych problémov. Polovica kaštieľa je totiž obývaná a tým aj udržiavaná. Druhá časť má však viacero vlastníkov a stav kaštieľa je veľmi zlý. Prostredie v okolí pamiatky je pomerne zachované. Kaštieľ obklopujú zvyšky parku a hospodársky areál.
Zdroj: pamiatkynaslovensku.sk
