Kapušany boli v určitom období spojené hviezdami. Prítomnosť hviezdospytca Jákopa na kapušianskom hrade môže byť historickou skutočnosťou, pretože „brata hviezd“ spomína župný archivár Ján Kerekeš, ale aj barón Alojz Medňanský. Dnes už nemožno dokázať, ktorému hradnému pánovi poskytovali služby „hviezdospytci z exotických krajín“, pretože hradná literatúra je prekvapivo chudobná.
Hviezdospytec hrdého rodu Kapyovcov sa v roku 1468 dopustil fatálnej chyby. Vplyvnému a samoľúbemu kapitánovi kráľovského vojska Mateja Korvína, vyveštil zlý los. Urazený kapitán bol viditeľne do krvi urazený. Podľa veštby ho mala zasiahnuť ohnivá guľa. Svoj hnev obrátil proti bratom Jánovi a Gregorovi, ktorí vládli na Kapušianskom hrade a v hierarchii rodu zastávali popredné miesto. Bratia Kapyovci zabránili, aby svojím mečom prebodol bezočivého šarlatána. To kapitána nahnevalo ešte viac. Prisahal pomstu a z hradu odchádzal v hneve. Príhodná chvíľa na odplatu nastala čoskoro. Kapitán kráľovi našepkával jedovaté klamstvá.
„Hviezdy veštia zlo,“ varoval veštec na hrade Kapušany, ale „nie je všetko stratené“, dodal povzbudivo.
Kráľ Matej Korvín mal povesť múdreho a uvážlivého panovníka, no aj veľké postavy dejín sa zvykli dopúšťať omylov. Všemocný osud však sled ďalších udalostí zariadil podľa svojho scenára. Naplnenie veštby hviezdospytca z hradu Kapušany sa stalo za bieleho dňa. Nebili blesky ani hromy. Kráľovský kapitán sa motal okolo mažiara na hádzanie ohnivých gúľ. Nedbal varovanie strelcov. Pri skúšobnej streľbe sa stalo nešťastie. Ohnivá, žeravá guľa zasiahla kapitána. Nešťastník na mieste skonal. „Vôľa nebies a hviezd“ sa naplnila do písmena. Kráľ Matej Korvín na čelo spojeneckých vojsk postavil chýrneho a udatného vojvodu Imricha Zápoľu. Kráľovský rozkaz znel stručne a jasne: „Na hrade Kapušany nech nezostane kameň na kameni…!“
„Hviezdy neklamú, iba ľudia,“ tvrdil vtedy hviezdospytec.
Keď bratia Kapyovci zbadali ako sa pod hradom hromadí kráľovské vojsko. Zvažovali rokovať o mieri. Hradný posol na rýchlom koni letel do Prešova, aby doručil odkaz Zápoľovi. Bratia Kapyovci však nečakajú na odpoveď. Pod rúškom noci tajne opúšťajú hrad. Cieľ, sídlo kráľa Mateja Korvína. Dvaja jazdci a jeden malý koník na chrbte s darmi pre kráľa putujú za kráľom. Pri hradnej bráne čkali dlhšie než je zvykom. Sklamaní a znechutení sa chystali otočiť kone na spiatočnú cestu. V tom ich zastaví rozkazovačný hlas z okien paláca. Chorý syn kráľa zbadal malého koníka. Prvýkrát po mesiacoch akoby sa zrazu prebudil z chorobnej letargie. Lekárov žiadal, aby mu smiešneho koníka priviedli. Kráľ Matej je natešený, mení rozhodnutie a bratov z kapušianskeho hradu predsa len prijme. K tomu sa stalo to, čo nedokázali najchýrnejší liečitelia krajiny, malý koník z kapušianskeho hradu dokázal vyliečiť syna kráľa a ukončil útok. Koník bol miláčikom hradného kuchára hradu Kapušany a svojou malosťou zachránil veľkosť hradu pred útokom spojeneckých vojsk troch kráľovských miest: Prešova, Bardejova a Košíc, aj napriek tomu, že hviezdy veštili zlo.
Zdroj: korzar.sk
