Palác dal postaviť Tomáš Szirmay. Menil svoj vzhľad aj majiteľov, a tak jeho pôvodný názov postupne upadol do zabudnutia. Dnešné generácie ho poznajú buď ako Pravoslávnu bohosloveckú fakultu alebo ako Dom pionierov a mládeže, ľudovo nazývaný aj „piňďak“.
Kaštieľ, či palác bol postavený v prvej polovici 18. storočia na okraji mesta Prešov ako pánske sídlo s majerom. Pôdorys bol v tvare „L“, jednopodlažný kamenná budova so siedmymi komnatami, dvoma izbami a komorou. Sídlo bolo zariadené umeleckým nábytkom a cennými obrazmi talianskych majstrov. V kaštieli bol čulý hudobný život. Údajne tu jestvoval až 38- členný hudobno – spevácky zbor. Neskôr sa budova upravila do dnešnej podoby . Keď sa stala majetkom baróna Jána Splényi, upravili ju do reprezentatívnejšieho vzhľadu. Upravil sa terén okolia na hodnotný park a ovocnú záhradu, siahajúcu až k železničnej trati na juh a na západ k dnešnému Čiernemu mostu. Dnes je tento prak rozdelený, no stále v ňom môžete obdivovať pozoruhodný, takmer dvesto ročný exemplár pagaštana konského v severnom nádvorí. Súčasťou parkovej úpravy, tak ako to bolo od baroka zvykom, bol parter, čiže pravidelná okrasná plocha pred dvorovou fasádou s rizalitom, ktorého kedysi zdobila fontána.
Pri poslednej spomínanej úprave sa na fasádach objavili bohaté neskorobarokové prvky a štuková výzdoba. Na južnej strane bol nádherný rizalit s trojuholníkovým štítom a celá kúria dostala aj manzardovú strechu. Rizalit je členený štvoricou pilastrov, medzi nimi je v strede umiestnený vchod. Okná celej budovy sú zdobené kovanými mrežami s motívom kruhov, esoviek, kvetov a rastlinných rozvilín. Obytné časti majú pruské klenby, v jednej z nich sú polkruhové výklenky, kde boli umiestnené kachle. Z pôvodného interiéru sa zachovalo aj dvoje dverí. Pod kúriou je podzemný priestor, prístupný z exteriéru, s valenou klenbou. Údajne sa tu nachádza aj ďalšia pivnica, do ktorej sa vchádzalo z chodby, v mieste kríženia krídel. Kúria, či Sziramy palác využívali na niekoľko účelov. Mnohé z nich sú zastreté nejasnosťou. Údajne počas 1. sv. vojny tu boli tzv. Týfové baraky, kde liečili týfus, v 2 sv. vojne bola budova obsadená Nemcami a po vojne tu boli vojenské kasárne. Neskôr sa tu usadili pionieri. Za zmienku stojí pionierska dychovka, ktorú viedol Viliam Tarjanyi. Práve jemu je venovaná aj pamätná tabuľa na fasáde.
Zdroj: Objavovanie Prešova
Foto: Jozef Koulič, Ing, pamiatkynaslovensku.sk
