Dedina Šalgov patrila od roku 1315 zemanovi Pavlovi a jeho potomkom z rodu Tekule, ktorí sa tu usadili a v predikáte používali pôvodný názov Šalgov. V 16. storočí sa vlastníkmi dediny Šalgov stali zemania Uzovci (Uszovci), tiež vetva Tekulovcov. Táto zmena vlastníka bola vyjadrená od 17. storočia aj v novom úradnom názve obce, ktorý odrážal skutočnosť, že Šalgov patril zemanom Uzovcom, napr. aj v tvare z roku 1773 ako „Usowsky Salgow“ alebo „Usz-Salgó“.
Uzovci boli majiteľmi obce do 19. storočia, kedy sa novými vlastníkmi stali najprv Semseyovci a potom Péchyovci. Dominantou obce sa popri kostole, okolo polovice 19. storočia, stáva neskoroklasicistický kaštieľ rodiny Péchy. Pri jeho stavbe boli využité staršie základy, asi pôvodného panského sídla. Bol postavený na vŕšku nad kostolom približne v rokoch 1840-1850. Pozemku, na ktorom kaštieľ stojí, sa hovorí Panská lúka, v jeho okolí totiž Péchyovci vysadili park, ktorého najznámejším exemplárom je chránený Sekvojovec mamutí. Niekedy v tomto období mohla byť postavená aj sýpka, no môže byť aj staršia ako kaštieľ.
Neskoroklasicistický kaštieľ má zvýšené prízemie a na hlavnom priečelí dva plytké bočné rizality, ktoré majú nárožnú rustiku a v svojom strede dve okná pod spoločnou nadokennou rímsou. Objekt bol obývaný Péchyovcami až do roku 1945. Po skončení 2. svetovej vojny štát majetok Péchyovcov protiprávne skonfiškoval. Kaštieľ bol odvtedy využívaný na rôzne účely. Bol tu napríklad umiestnený Okresný detský domov (1951-1961), v ktorom boli umiestnené siroty, polosiroty a nemanželské deti z celého Prešovského kraja.
Okolo kaštieľa bol vysadený park, po ktorom zostali ešte niektoré stromy, napr. borovica, buk lesný (Fagus sylvatica ‚Atropunicea‘), niekoľko líp, no najznámejším exemplárom parku je chránený Sekvojovec mamutí. Unikátny strom je vzácny ihličnan, ktorý je pre svoj ojedinelý výskyt od roku 1989 vyhlásený za chránený strom.
Zdroja foto: obec Uzovský Šalgov
